Študenti z Oddelenia environmentálneho inžinierstva FCHPT vo štvrtok 27. apríla 2017 v priestoroch Slovenskej chemickej knižnice pripravili diskusiu / besedu o odpadovom hospodárstve so štyrmi hosťami z praxe. Iniciatíva prišla so strany študentov a bola podporená túžbou dozvedieť sa viac informácií od ľudí s mnohoročnými skúsenosťami.
Neistota organizátorov z toho, ako bude na pripravovanú akciu reagovať vedenie oddelenia alebo oslovení hostia nebola dostatočná na to, aby zastavila ich chuť a zvedavosť. Stal sa dokonca opak a rovnako ako vedenie oddelenia, tak aj hostia (mohlo by sa zdať, vyťažení ľudia, majú na starosti dôležitejšie veci, ako sa rozprávať s vysokoškolákmi...) veľmi pozitívne reagovali na informácie o pripravovanej akcii a na ponuku prísť sa porozprávať o tom, ako funguje odpadové hospodárstvo na Slovensku a prečo v ňom nie sme tak ďaleko ako napríklad Belgicko. Hlavnou motiváciou pustiť sa do organizácie tejto udalosti bola túžba po konfrontácii vedomostí naučených počas štúdia na vysokej škole s realitou, ktorá funguje „tam vonku“. Je dôležité prepájať prax a surové informácie, aby sa nezabudlo na jeden z výsledov, ktorý má univerzita ponúkať. Nech študent nezanevrie na štúdium nad knihami, nech jeho cieľom nie je iba zvládnuť predmet a dostať čo najlepšiu známku, ale kiež študent vidí ten horizont, ku ktorému smeruje, k tomu, aby sa mohol po dokončení štúdia postaviť vzpriamený a pripravený ponúknuť svetu to, čo nadobudol. Prepojenie praxe a štúdia je nevyhnutné, aby uvedomením si svojej zodpovednosti za tento svet študent vedomosťami zveľaďoval to miesto, na ktoré sa dostane.
A musíme konštatovať, že pani Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, pán Marek Brinzík zo spoločnosti Natur-Pack, pán Radoslav Košík z JRK Waste Management a pán Peter Krasnec zo spoločnosti AVE SK predstavy študentov vrchovato naplnili V dvojhodinovej diskusii predstavili spoločnosti, ktoré zastupujú a zároveň rozprávali o mnohých zaujímavostiach, ktoré by študenti márne hľadali v skriptách.
Pani Petra Csefalvayová, absolventka Oddelenia environmentálneho inžinierstva hovorila vo svojej prednáške o cirkulárnej ekonomike resp. o obehovom hospodárstve. Je opakom lineárnej ekonomiky, ktorá vo svojej aktuálnej postupnosti ťažba – výroba – distribúcia – spotreba – odpad nie je schopná riešiť problém narastajúceho množstva komunálnych aj priemyselných odpadov. Ten môže riešiť len obehové hospodárstvo opätovným využitím všetkých materiálových a produktových tokov. Pani Csefalvayová predstavila prítomným aj niektoré konkrétne príklady zhodnocovania odpadov. Jedným z príkladov bolo zhodnocovanie textilných odpadov, z ktorých sa vyrábajú stavebné materiály pre tepelnú a zvukovú izoláciu a textilné vlákna pre automobilový a nábytkársky priemysel (nehorľavé, vodoodpudivé či s protiplesňovou úpravou). Ďalším príkladom bola výroba interiérových a exteriérových dosiek, priečok a ďalších produktov z viacvrstvových kompozitných a iných odpadových obalových materiálov.
Pán Radoslav Košík so svojou firmou ponúkajú moderné riešenia odpadového hospodárstva pre obce a mestá, domácnosti či reštaurácie a stravovacie zariadenia od analýzy stavu, cez štúdie a vzdelávacie aktivity až po dodávku konkrétnych technologických zariadení, najmä v oblasti zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov. Základnou myšlienkou, ktorou sa riadi ich mladý kolektív je: „Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne.
Jedným z hlavných dopadov aplikácie nového zákona o odpadoch je zvýraznenie úlohy organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly s udelenou autorizáciou. Firma Natur-Pack je takouto organizáciou s najväčším podielom z hľadiska zazmluvnených obcí. Pán Marek Brindzík vysvetľoval úlohu takýchto spoločností v systéme zberu, zhodnocovania a recyklácie všetkých druhov obalových odpadov. Je to systém, na ktorého efektívnom fungovaní sa musí podieľať výrobca resp. dovozca obalových materiálov finančnými príspevkami, obec, ktorá si zmluvou zabezpečí vhodnú firmu – organizáciu zodpovednosti výrobcov a samotná organizácia, ktorá zabezpečí nakladanie s týmito obalmi.
To že takýto systém nie je v súčasnosti veľmi efektívny ilustroval na konkrétnych prípadoch pán Peter Krasnec, ktorý je aj prezidentom Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve. Jedným z dôvodov, prečo sa nedarí v praxi realizovať úlohy zberu, zhodnocovania a recyklácie obalových odpadov je nedokonalosť nového zákona o odpadoch, ktorého novelizácia je už takmer pripravená. Zaujímavými príkladmi z praxe však prítomných presvedčil, že napriek problémom sa situácia v odpadovom hospodárstve zlepšuje a okrem nesporne pozitívneho vplyvu na životné prostredie môže byť aj zaujímavá. Študentov zaujal najmä príklad riešenia odpadového hospodárstva na festivale Pohoda, kde sa triedi odpad už viac ako desať rokov. Radoslav Košík dodal, že počas trvania festivalu ich firma zapožičiava organizátorom prenosný kompostér, v ktorom sa kompostuje všetok bioodpad. V minulom roku tak skompostovali 1,7 t odpadu.
Aj keď beseda o odpade trvala viac ako dve hodiny, koniec svojim náhlym príchodom všetkých prekvapil. Prítomní sa zhodli, že účasť bola pre nich prínosom. Zaujímavosťou na záver bolo pozvanie Petra Krasneca, ktorý ako prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve pozval budúcich absolventov oddelenia do jej radov, keďže podniky združené v tejto asociácii majú nedostatok odborných pracovníkov. Aj táto ponuka potvrdila, že odpadová beseda stála za to.
Matúš Palguta
