Cena sv. Gorazda pre študentov je udeľovaná Ministerstvom školstva, vedy a výskumu ako ocenenie pre študentov základných, stredných a vysokých škôl pri príležitosti dňa študentstva. Na túto cenu, sú študenti nominovaní na základe mimoriadnych výsledkov celoštátneho významu alebo na základe reprezentácie Slovenskej republiky v zahraničí v študijnej oblasti, umeleckej, športovej alebo za humánny čin. Za vysoké školy môžu študentov nominovať priamo rektori vysokých škôl alebo riaditelia základných a stredných škôl. Na cenu bolo nominovaných 200 študentov a ocenených bolo 30 a to konkrétne 10 študentov základnej školy, 10 študentov strednej a 10 vysokej školy.
Ako prvé by som sa mala si predstaviť. Moje meno je Miroslava Mališová a som študentkou tretieho ročníka na doktorandskom štúdiu. Na mojej dizertačnej práci pracujem na Oddelení organickej technológie, katalýzy a ropy. Práca je zameraná na vývoj pokročilých motorových palív konkrétne bionafty z nepotravinárskych plodín. Venujem sa tomu už od svojej bakalárskej práce a môžem povedať, že aj po 5 rokoch ma to stále baví a napĺňa a vo výskumnej ceste by som chcela pokračovať aj po skončení doktorantúry. Záujem o výskum a hľadanie súvislostí či písanie publikácií a prezentácia školy je aj to, čo ma pravdepodobne priviedlo ku nominácií na toto ocenenie.
Moja nominácia prešla rukami niekoľkých rúk a výberových procesov. Minulý rok, myslím, že to bolo niekedy v polke septembra bol za mnou vedúci nášho oddelenia Organickej technológie doc. Milan Králik s tým, že by ma rád nominoval na cenu sv. Gorazda za moje vedecké úspechy, úsilie a výsledky. Bola som samozrejme veľmi poctená, že si moju prácu aj nad rámec povinností váži a chce ma na takúto prestížnu cenu nominovať. A tak doc. Králik spísal moje úspechy a prácu počas štúdia ako aj aktivity mimo školy. Nominácia bola následne poslaná pani prodekanke a následne pánovi rektorovi. Ten ma potom nominoval priamo na stránke ministerstva na cenu sv. Gorazda.
Ak mám byť úprimná, neverila som tomu, že by som túto cenu mohla získať. Na Slovensku je veľké množstvo nadaných mladých ľudí a študentov, ktorý si túto cenu zaslúžia. A tak som tomu nedávala veľké nádeje ale bola som veľmi rada, že som to práve ja kto bol za STU nominovaný. Nominácia bola odoslaná niekedy okolo polovice októbra. Po takmer mesiaci som už sama seba presviedčala, že som na toto ocenenie nebola vybraná, keďže sa mi nikto neozval.
Potom však, 8 decembra, ako oneskorený mikulášsky darček, mi prišiel do schránky klasický „žltý lístok“ – oznam o doporučnej zásielke z Ministerstva školstva. A keď som na pošte preberala veľkú obálku so zlatým gravírovaním ministerstva školstva, začalo mi dochádzať, že to asi bude niečo spoločné s ocenením. Ešte aj pri otváraní (hneď za dverami pošty) som si pripomínala, že nemám mať veľké nádeje, že určite mi len píšu, že mi ďakujú za účasť alebo podobné slová venované porazenému. Keď som to ale konečne otvorila bol tam list, taktiež zlato gravírovaný v zlatej obálke. Tam boli slová od ministra školstva venované študentom, ktorý boli na ocenenie vybraní. Prečítala som si to asi stokrát, kým som pochopila, že naozaj som ocenenie sv. Gorazda získala.
Pocit to bol dosť ťažko opísateľný. Cítila som radosť, hrdosť, bola som prekvapená a zároveň som tomu neverila. Tak nejak sa to vo mne všetko miešalo. Prejavovalo sa to hlavne úsmevom od ucha k uchu ktorý som mala na tvári celou cestou z pošty. Bola som naozaj šťastná a hneď som túto informáciu, že som ocenenie získala poslala ďalej ľuďom, ktorý mi verili a nominovali ma a to doc. Králikovi ako aj riaditeľovi nášho ústavu Organickej chémie prof. Milatovi a pani prodekanke Rehákovej. Všetci mi zo srdca zagratulovali.
Čo sa týka slávnostného odovzdávania cien, to bolo posunuté kvôli pandémií na jar 2022. Samotné ocenenie je pre mňa viac ako akýkoľvek iný vecný alebo finančný dar a veľmi si ho vážim. Napriek tomu, Cena sv. Gorazda je aj finančným darom. Vo výške, ktorá sa možno niekomu nemusí zdať vysoká, každého študenta však určite poteší.
Text: Miroslava Mališová
Foto: autorka
