doc. PhDr. Jozef Vengloš
*18. 2. 1936 Ružomberok - †26.1.2021
Na Katedre telesnej výchovy FCHPT STU pôsobil v rokoch 1972 – 1978 ako vedúci katedry.
Pedagóg, futbalový tréner, Mr. Jo
Ružomberské začiatky
Vyrastal v Ružomberskej štvrti Plavisko, kde po skončení základnej školy študoval na Vyššej priemyselnej škole celulózovo – papiernickej. Popri štúdiu sa zúčastňoval na rôznych športových hrách a súťažiach mládeže. Tu sa formovali základy jeho výbornej kondície, ktorá sa stala jeho silnou stránkou počas futbalovej kariéry. Veď už v dorasteneckom veku sa stal Majstrom Československa v cezpoľnom behu a v atletike vytvoril slovenský rekord v behu na 1 000m (2:42,2 min.).
Hráčska kariéra
Ako 12-ročný začal hrať futbal na klubovej úrovni za dorastencov ŠK Ružomberok a v roku 1951 nastúpil ako 15-ročný za seniorov Sokol SBZ Ružomberok. Medzníkom v jeho hráčskej kariére znamenal rok 1954. Československá reprezentácia hrala medzištátny zápas v Budapešti proti Maďarsku a v predzápase sa prezentovali dorastenecké výbery oboch krajín Naši dorastenci zvíťazili 4:2, pričom k najlepším na ihrisku patrili A. Kvašňák, T. Pospíchal a J. Vengloš. Trénerom mládežníckej čs. reprezentácie bol A. Bulla, ktorý „zlanáril“ tento ružomberský talent, z Iskry Ružomberok do najpopulárnejšieho slovenského mužstva TJ Slovan Bratislava ÚNV. V Bratislave začal popri futbale študovať na Vysokej škole pedagogickej, odbor slovenský jazyk a telesná výchova, ktorú úspešne zavŕšil v roku 1959 promóciami. Už vo svojej prvej sezóne (1955) vyhral so Slovanom svoj prvý a pre Slovan štvrtý titul Majstra Československa, keď víťazstvom v poslednom kole porazili mestského rivala ČH Bratislava 3:1 a v tabuľke predbehli o dva body ÚDA Praha. Trénerom mužstva bol Leopold „Jim“ Šťastný, ktorý spolu s A. Bullom a MUDr. I. Chodákom mali na hráčsky, ľudský a neskôr i trénerský rozvoj výrazný vplyv. Debut v čs. reprezentácii absolvoval J. Vengloš v marci 1955 proti Rakúsku spolu s T. Buberníkom a T. Pospíchalom. So Slovanom sa po zisku majstrovského titulu v r. 1955 kvalifikoval do Európskeho pohára majstrov. V tejto sezóne zažil Jozef Vengloš jeden neobyčajný úspech. Počas slávnostnej ceremónie 8. ročníka medzinárodného turnaja juniorov v talianskom Viareggio dvihol nad hlavu, ako kapitán slovenského výberu, ktorý hral pod hlavičkou DSO Spartak, hneď tri trofeje. Jednu z cien mu odovzdávala svetoznáma herečka Gina Lolobrigida, ktorá dala mladému Venglošovi bozk, čím mu „prischla“ prezývka „Lolo“.
Po promóciách na Vysokej škole pedagogickej v r. 1959 narukoval na 6-mesačnú vojenskú službu do Dukly Pardubice, účastníka najvyššej čs. futbalovej súťaže. Zlomovým momentom v hráčskej kariére Jozefa Vengloša bol zájazd Slovana v r. 1964 po Strednej Amerike. Po zápasoch v Kostarike, Salvadore, Argentíne a v Mexiku sa vrátil Vengloš domov so žltačkou, čo znamenalo ukončenie hráčskej kariéry vo vrcholovom futbale. V tejto neľahkej situácii mu pomohol L. Šťastný, ktorý ho zobral za svojho asistenta. L. Šťastný bol osudovým človekom vo Venglošom hráčskom i osobnom živote. Hráčsku etapu ukončil v r. 1965.
Trénerská kariéra
Dôležitým momentom v trénerskej kariére bol zájazd Slovana v decembri 1965 do Iránu, Indii, Singapuru, Malajzii, ale hlavne do Austrálie. V tom čase tam pracoval ako tréner Štefan Čambal. Jozefa Vengloša si na základe herných výkonov a odporúčania Š. Čambala vybral klub FC Prague Sydney za hrajúceho trénera. Okrem FC Prague Sydney, kde začal pôsobiť v r. 1966, trénoval aj austrálsku futbalovú reprezentáciu a reprezentáciu Nového Južného Walesu. V Austrálii si nostrifikoval diplom zo zdravovedy a telesnej výchovy, vďaka čomu mohol učiť na Maroubra High School v Sydney a tak nadviazať na pedagogickú činnosť na KTV SVŠT, kde pôsobil od r. 1959. S FC Prague Sydney vyhral v r. 1969 Austrálsky pohár, austrálsku reprezentáciu viedol v 7 zápasoch, z toho 4 vyhral, jeden remizoval a 2 krát prehral. Po skončení austrálskej anabázy získal v r. 1970 svoje prvé trénerské angažmán doma, vo VSS Košice, kde zanechal svoj výrazný trénerský rukopis. V r. 1971 sa stal spolu s Jánom Fáberom trénerom československého mužstva do 23 rokov, s ktorým vybojovali v r. 1972 titul majstra Európy. V r. 1973, po návrate z Košíc, prevzal ako tréner mužstvo Slovana CHZJD, s ktorým vybojoval v rokoch 1974 a 1975 titul majstra Československa a v r. 1974 aj Čs. pohár. Spolu s Václavom Ježkom stál pri kormidle československého mužstva, ktoré v r. 1976 získalo v Belehrade titul majstra Európy. Kostru tohto mužstva tvorilo 7 hráčov Slovana CHZJD, ktoré v tom čase trénoval. V r. 1978 – 1982 viedol reprezentačné A mužstvo, ktoré v r. 1980 na ME získalo bronzové medaile. Bol jediným čs. trénerom, ktorý viedol reprezentačné A mužstvo na dvoch MS (1982 v Španielsku a 1990 v Taliansku).
Prednášal a publikoval vo vyše 120 krajinách sveta, viedol expertné skupiny trénerov, rozvíjal programy pre rozvoj futbalu v Ázii a Afrike. Po rozdelení Československa sa stal prvým trénerom slovenskej reprezentácie. Trénoval aj národné družstvá Austrálie, Malajzie a Ománu. Nemalé úspechy zaznamenal aj ako tréner Sportingu Lisabon, Ferenbahce Istanbul, Kuala Lumpur, Celtic Glasgow a JEF United Ičihara. J. Vengloš sa v roku 1990 stal historicky prvým hlavným zahraničným trénerom v najvyššej ligovej súťaži na britských ostrovoch v klube Aston Villa FC. Dva krát viedol výber sveta. Je uznávaným trénerským expertom FIFA a UEFA, v rokoch 1995 – 2013 zastával funkciu prezidenta AEFCA (Aliancia európskych futbalových trénerov). Za svoju vysoko odbornú prácu mu bolo udelených niekoľko športových ocenení i štátne vyznamenania. UEFA udelila Jozefovi Venglošovi najvyššie ocenenie v roku 2007 Order of Merit Diamond. V roku 2000 sa stal slovenským trénerom 20.storočia. Na domácej scéne získal v r. 1965 titul majster športu, 1972 vzorný tréner a v r. 1976 zaslúžilý tréner. V roku 1997 získal Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka. Okrem toho ešte získal Zlatý odznak SFZ v roku 2006 a Krištáľové krídlo. V r. 1999 založil spolu so svojimi synmi futbalovú akadémiu s cieľom vychovať pre slovenský futbal nové talenty. Za jeho vklad pre rozvoj svetového futbalu mu FIFA udelila titul laureát Radu za zásluhy, najvyššie vyznamenanie, ktoré udeľuje Medzinárodná futbalová federácia osobnostiam, ktoré sa podieľajú na rozvoji futbalu vo svete mimoriadnym podielom. Toto ocenenie mu bolo udelené na kongrese FIFA, ktoré sa konalo v r. 2014 v brazílskom Sao Paule z príležitosti zahájenia majstrovstiev sveta vo futbale.
Česť jeho pamiatke!
Miroslav Bobrík
