Neľahká doba karanténnych opatrení priniesla do našich životov mnoho nových skúseností. Pred pracovníkmi Ústavu chemického a environmentálneho inžinierstva postavila novú výzvu – vymyslieť a aplikovať písomné preverenie výpočtových zručností študentov na diaľku pre predmet s takmer 250 zapísanými študentmi. Online písomka takýchto rozmerov nemá v rámci Fakulty chemickej a potravinárskej technológie obdoby a aj na iných fakultách Slovenskej technickej univerzity by ste ťažko hľadali podobné projekty. Čo takáto úloha všetko obnášala a ako to vlastne dopadlo?
V prvom rade je potrebné uviesť, že predmet Separačné procesy, ktorého sa táto správa týka, má viacero vrstiev, ktoré bolo treba realizovať v online forme. Prednášky veľmi promptne pretransformovali obaja prednášajúci – Jozef Dudáš a Juma Haydary – z prednáškových sál do domovov študentov prostredníctvom videokonferencií. Tento krok patril povedzme k tým najjednoduchším, keďže značná časť materiálov už bola vo vhodnej forme. Druhou vrstvou boli výpočtové cvičenia. Tu pracovníci ústavu zvolili prístup zverejnenia čo najväčšieho množstva príkladov, aby si študenti mohli adekvátne nacvičiť jednotlivé výpočtové nuansy. Pavel Ačai pripravil excelovské súbory, ktoré obsahovali nielen všetky výpočty, ale aj opis každého výpočtového kroku, aby študenti ľahšie pochopili následnosť krokov. Monika Antošová, Zuzana Labovská, Pavol Steltenpohl, Mário Mihaľ a Ján Janošovský, zvyšná časť bojovníkov spoza zákopov pomyselných katedier, zverejnili všetky varianty zadaní príkladov, ktoré mali vo vlastných zásobách. Ján Janošovský navyše pripravil k cvičným príkladom sériu videotutoriálov (https://www.youtube.com/playlist?list=PL81QAQg818viQrkspOnZWSpcWn14Te3tI), ktoré si k dátumu písania tohto článku pozrelo takmer 400 unikátnych divákov a majú sumárne vyše 5 000 zhliadnutí. Samostatnú kapitolu tvorila posledná vrstva predmetu, azda najkomplexnejšia, a to laboratórne cvičenia. Počúvať aj počítať online sa dá, ale merať v laboratóriu nie. Pracovníci ústavu sa rozhodli, že keď nie je možné preveriť laboratórnu zručnosť študentov, tak preveria aspoň ich schopnosť spracovať namerané dáta. Pavel Timár a Pavol Rajniak prichystali rôzne sety výsledkov merania, ktorých zdrojom boli študentské práce z minulosti. Pridali k nim aj istú mieru náhodnej odchýlky, aby dáta simulovali neurčitosť a vrtkavosť reálneho sveta. Takto upravené namerané hodnoty mali študenti pretaviť do protokolov. Tomáš Kurák okrem toho pridal niečo navyše. Aby študenti mali možnosť aspoň na diaľku sa ocitnúť v laboratóriu, prichystal videonávody k jednotlivým laboratórnym prácam (https://www.youtube.com/playlist?list=PL81QAQg818vjDK7pm9WO6tW36sdBpPGYa) s opisom aparatúry a názornou ukážkou jednotlivých krokov postupu práce – nábeh zariadenia, nastavenie parametrov zariadenia, odber a stanovenie vzoriek, bezpečné odstavenie zariadenia, atď. Aj tieto videá sa tešia v čase písania tohto článku obľube – takmer 50 unikátnych divákov a viac než 200 zhliadnutí. Toto boli tri vrstvy, ktoré prešli obmenou z prostredia chemickej fakulty do domovov pedagógov a študentov. Súčasťou každej výučby je ale aj testovanie nadobudnutých znalostí. Ako na to v online svete?
Možností online testovania je hneď niekoľko a voľba padla na Google Classroom. Zážitok to bol nový ako pre učiteľov, tak aj pre študentov. Hlavným administrátorom celého procesu bola Zuzana Labovská, ktorá stála pred náročnou úlohou – manažovať dve stovky študentov a čo je možno horšie, sedem vedecko-výskumných pracovníkov, svojich kolegov. 7. apríla 2020 začal celý proces príprav prvou videokonferenciou všetkých pedagógov. Pochopiteľne, riešiť bolo treba mnohé. Na aspoň čiastočnú redukciu možnosti opisovania bolo vytvorených vyše 20 alternatív zadania, ktoré sa nelíšili obtiažnosťou, ale vstupnými údajmi. Tým sa zachovala rovnaká obtiažnosť pre každého skúšaného študenta, ale skomplikovala sa cesta opisu výsledkov, keďže sa líšili číselne. Ako ďalšiu prekážku na ceste k odpisovaniu mali študenti za povinnosť nahrať svoj výpočtový postup z papiera formou scanu k svojmu hárku s odpoveďami. Pochopiteľne na to dostali alokovaný vyšší čas. Aby si študenti omakali, ako bude písomka prebiehať naostro, ako dlho trvá nahratie všetkých dokumentov a vyplnenie výsledkových polí, dostali najskôr k dispozícii skúšobnú písomku. Po nej nasledovala hromadná videokonferencia cvičiacich a študentov, kde sa prediskutovali všetky vzniknuté technické problémy a výsledná písomka bola na svete. Desiatky hodín práce sa pretavili do jedného jediného dňa, 20. apríla. O 9:30 došlo k zverejneniu všetkých zadaní a spusteniu online písomky. Ako to dopadlo? Zopár problémov, ktorým sa vyhnúť nedalo, ale ktoré sa hravo vyriešili, nikto nezomrel a študenti úspešne absolvovali jednu z najväčších, ak nie vôbec tú najväčšiu online písomku v histórii STU. Vďaka za jej realizáciu patrí všetkým zúčastneným – ako učiteľom za ich ústretovosť, flexibilitu a inovatívne zmýšľanie, tak aj študentom za ich schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam.
Ján Janošovský
