Spotreba liekov, antibiotík ale aj drog stúpa a veľká časť týchto látok sa cez tráviaci systém človeka dostáva do odpadových vôd. Ako si môžu čistiarne odpadových vôd poradiť s týmito odpadmi dnešnej doby riešia aj vedci zo Slovenskej technickej univerzity. Analýzy odpadových vôd im tiež umožňujú zistiť spotrebu drog či liekov v konkrétnom meste.
Táto metóda zisťovania drog bola teraz použitá na Slovensku po prvý raz.
Cez čistiarne odpadových vôd v rozvinutých krajinách odchádza do prírody čoraz viac zvyškov liekov od antibiotík cez antikoncepciu až po nelegálne drogy. Túto skutočnosť už potvrdilo viacero vedeckých štúdií. Vedci vo svete skúmajú vplyv týchto látok vypúšťaných do vôd najmä na ryby, ale aj ďalšie živočíchy.
Do výskumu sa zapojil aj tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Po prvý raz na Slovensku použili vedci novú analytickú metódu, pomocou ktorej sledovali prítomnosť 30 typov drog a 60 typov liečiv v odpadových vodách.
Merania prebiehali na troch čistiarňach v Bratislave (Vrakuňa, Petržalka, Devínska Nová Ves) a na čistiarni v Piešťanoch. V rovnakom termíne ako na Slovensku (6.-13. marec 2013) bežali tieto merania na ďalších 50 čistiarňach v 32 európskych mestách. Celoeurópske porovnania a štatistiky sa stále spracovávajú, ale tím z FCHPT už môže porovnávať údaje z odberných miest na Slovensku. Tieto aktuálne údaje zo Slovenska je však zatiaľ možné porovnať len či s údajmi z meraní v európskych mestách z roku 2011.
„Odbery vzoriek na vstupe do každej čistiarne prebiehali celý týždeň vrátane víkendu každý deň počas 24 hodín. Na základe nameranej koncentrácie drogy v zlievanej vzorke a nameraného prietoku odpadovej vody na čistiareň v daný deň sme zistili množstvo drogy vylúčenej obyvateľmi počas každého dňa. Aby sa mohli údaje porovnávať, toto množstvo drogy bolo vztiahnuté na 1000 obyvateľov napojených na kanalizačný systém v danom meste,“ hovorí Jaroslav Škubák.
Merania potvrdili niektoré predpoklady – v čistiarni v Petržalke boli namerané vyššie koncentrácie pervitínu, vo Vrakuni zase kokaínu. Cez víkend stúpli na oboch čistiarňach koncentrácie extázy, čo potvrdzuje, že ide o „víkendovú“ drogu. Merania prebehli na jar a potvrdili vysoké koncentrácie antibiotík v odpadových vodách. V letných mesiacoch, ako ukazujú údaje z Európy, bývajú zase vyššie koncentrácie antihistamík – liekov proti alergiám.
V roku 2011 sa do meraní zapojilo 19 európskych miest, výsledky ukazujú, že v Západnej Európe užívatelia drog preferujú drogy ako kokaín, kým smerom na východ najmä marihuanu či pervitín. Marihuana či pervitín dominujú aj v krajinách ako Holandsko (meralo sa v Amsterdame), Fínsko (Helsinky, Turku), Chorvátsko (Záhreb), Česko (České Budejovice).
„V porovnaní s európskymi mestami Bratislava aj Piešťany figurujú na popredných miestach v spotrebe pervitínu, značné hodnoty boli namerané aj pre marihuanu a extázu. Ide však o porovnanie aktuálnych údajov zo Slovenska s údajmi spred dvoch rokov z iných miest. Tieto merania môžu byť veľkým prínosom pre drogovú prevenciu. Ak sa doteraz preferencie užívateľov drog zisťovali prostredníctvom anonymných dotazníkov, teraz vieme odhaliť novú drogu ponúkanú konzumentom,“ hovorí Tomáš Mackuľak. Na meraniach a spracovaní údajov spolupracuje FCHPT STU s Juhočeskou univerzitou, celý projekt zastrešuje Nórsky inštitút pre vodu (NIVA).Výsledky meraní využíva Európske centrum pre monitorovanie drog (EMCDDA) so sídlom v Lisabone a národné monitorovacie centrá.
Tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity však nechce zostať len pri merania koncentrácii drog a liečiv, ale chce pre čistiarne vyvinúť metódy, ako si poradiť s týmito novodobými odpadmi. Agentúra na podporu výskumu a vývoja vedcom schválila financie pre projekt - Identifikácia drog a liečiv v odpadových vodách a možností ich odstraňovania v čistiarňach odpadových vôd. V týchto dňoch už vedci odoberajú vzorky aj v ďalších mestách SR.
„V rámci projektu monitoring rozširujeme aj na iné mestá na Slovensku. Údaje by sme chceli zbierať a monitorovať každý rok. Nezostávame však len pri zbere údajov, skúmame, ako zvyšky drog či liečiv ovplyvňujú čistiarne, kvalitu vypúšťaných vôd a životné prostredie na Slovensku. Radi by sme vyvinuli technológie a postupy, ktoré čistiarňam pomôžu rozložiť tieto druhy zlúčenín a zabrániť ich prenikaniu do riek," hovorí vedúci projektu Igor Bodík z Oddelenia environmentálneho inžinierstva FCHPT STU.
V splaškoch je veľa drog, omamujú aj ryby. Najviac pervitín
Slovenskí vedci našli spôsob, vďaka ktorému sa drogy tak ľahko neutaja
