Dňa 4. mája 2021 vo veku 92 rokov zomrel prof. Ing. Ján Fuska DrSc. Ján Fuska bol v roku 1952 promovaný na Chemickej fakulte SVŠT v Bratislave a podľa vládneho uznesenia „najlepší absolventi pôjdu do najslabších závodov“ dostal umiestenku do závodu Chemolak v Horných Orešanoch. Už počas štúdia sa J. Fuska rozhodol pre prácu v oblasti biotechnologicky pripravovaných liečiv. Začiatkom päťdesiatych rokov sa budoval podnik Biotika v Slovenskej Ľupči, preto sa Ing. Fuska dočasne zamestnal ako biochemik v Ústave práce a chorôb z povolania v Bratislave, kde v krátkom čase dosiahol pozoruhodné výsledky a získal podporu riaditeľa Dr. J. Kľúčika. Riaditeľ bol prekvapený, keď Ing. Fuska, ktorému sa rysovala skvelá akademická kariéra v Bratislave sa rozhodol odísť do fabriky. Od roku 1955 sa Ing. Fuska sa podieľal na montáži technologického zariadenia v Biotike. Keď začala výroba penicilínu poverili ho zriadením výskumno-vývojovej základne podniku, kde sa vypracoval na popredného odborníka v šľachtení kmeňov Penicillium chrysogenum. Po stabilizovaní vysokej produkcie penicilínu bol ďalší vývoj presunutý do rezortného ústavu VUA v Prahe a biotickú skupinu Ing. Fusku presmerovali na vývoj výroby giberelínov, vitamínov radu B a organických kyselín. Dosiahnuté výsledky boli predmetom kandidátskej dizertačnej práce "Biologické problémy zavádzania a výroby nových antibiotík" ktorú Ing. Fuska obhájil v roku 1965. V ďalšej etape výskumu Ing. Fuska rozšíril svoj vedecký záber o riskantnú tému štúdia vlastností extremofilných mikroorganizmy pochádzajúcich z opustených jáchymovských uránových baní. Pozoruhodné bolo, že mnohé izolované kmene sorbovali ióny uránu z vodných roztokov, boli rezistentné voči rádioaktívnemu žiareniu a ich metabolity potláčali rast buniek nádorových modelov.
V roku 1967 sa zhoršili vzťahy v koncerne SPOFA Praha, kam patrila aj Biotika a Ing. Fuska sa rozhodol odísť. Na podnet Československej atómovej komisie (ČsAK), ktorá prejavila záujem o výsledky prác súvisiacich s uránovými baňami bolo na Katedre technickej mikrobiológie ChTF SVŠT v Bratislave zriadené pracovisko, kde Ing. J. Fuska začal pracovať od 1.9. 1967. V rokoch 1968 - 1970 prednášal predmet „Antibiotiká“ na Prírodovedeckej fakulte UK. Po roku 1970 mu pedagogickú činnosť zastavili. V roku 1974 bol Ing. Fuska menovaný za člena vedeckej rady ČsAK. Spolu so svojou manželkou Ing. Alžbetou Fuskovou vypracovali originálnu metódu stanovenia inhibície rastu buniek vybraných nádorových modelov ktorú využili na cielenú izoláciu potenciálnych kancerostatík. Mnohé z izolovaných látok preukázali aj pozoruhodné antiprotozoálne a imunostimulačné účinky. Z množstva nových látok najväčšiu pozornosť vzbudil vermikulín nielen pre protinádorové, ale najmä imunosupresívne vlastnosti v súvislosti s transplantáciou orgánov a liečením choroby z ožiarenia.
Ing. Fuska nadviazal spoluprácu s mnohými domácimi i zahraničnými pracoviskami, napríklad s Ústavom nových antibiotík v Moskve (akademik G.F.Gauze). V roku 1978 pár mesiacov pôsobil ako visiting profesor na College of Pharmacy University of Iowa v USA.
Po návrate zo zahraničia bol Ing. Fuska presunutý na Katedru chémie a technológie životného prostredia ChTF SVŠT. Napriek tomu, že sa nemohol habilitovať, bol menovaný za zástupcu vedúceho katedry a vypracoval koncepciu predmetu „Toxikológia, hygiena a bezpečnosť práce“. Tento predmet aj prednášal, kým mu opäť nezastavili pedagogickú činnosť. Na tejto katedre okrem iných námetov študoval sorbciu iónov ťažkých a najmä rádioktívnych prvkov z priemyselných odpadných vôd upraveným mycéliom plesní rodu Penicilium a Aspergillus. V rámci tohto štúdia Ing. Fuska nadviazal spoluprácu s McGill University v kanadskom Montreale. V roku 1982 Ján Fuska obhájil doktorskú dizertačnú prácu „Nové antibiotiká s cytotoxickými účinkami“.
1.1.1984 sa od Katedry technickej mikrobiológie oddelila Katedra biochemickej technológie, kam bol presunutý aj Ing. Fuska DrSc. Na staronovom pracovisku pribral ďalší výskumný program – mikrobiálne transformácie napr. lanatozidov, ópiových alkaloidov, witanolidov a ďalších najmä rastlinných metabolitov. Pre priemysel riešil úlohy týkajúce sa výroby tylozínu, či tetracyklínov. V roku 1989 mu pripadla úloha vypracovať koncepciu študijného predmetu Farmaceutické biotechnológie.
Po roku 1989 bol ako morálna autorita zvolený za podpredsedu akademického senátu FChPT STU. V období premeny spoločnosti, v roku 1991 sa mohol habilitovať. O tri roky sa stal profesorom. Inauguračná prednášku predniesol na tému "Regulácia biosyntézy sekundárnych metabolitov rodu Talaromyces a ich biologickej aktivity". Toto sa však udialo až na sklonku jeho profesionálnej kariéry.
Zdalo by sa, že profesor Fuska bude užívať výsledky svojej doterajšej práce. Nestalo sa tak, pretože mu ostala ešte nezodpovedaná otázka, týkajúca sa biologickej aktivity piešťanského peloidu. Fenoménu piešťanskych kúpeľov profesor Fuska veril, pretože sám na sebe zažil pravdivosť hesla kúpeľov: „Surge et ambula“ (Vstaň a choď). Spolu so svojím tímom experimentálne dokázal efekt piešťanskej termálnej vody a peloidu na biochemické parametre reumatických ochorení in vivo. V roku 1996 sa stal členom Vedeckej rady Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany. Po privatizácii sa však kúpele orientovali iným smerom a získané výsledky sa v praxi nevyužili.
Profesor Fuska v roku 1999 skončil svoje pôsobenie na FChPT STU a odišiel do dôchodku, ale neutiahol sa do ústrania. Všetok voľný čas venoval osobnosti generála M.R. Štefánika a pre šírenie Štefánikových myšlienok a mravného odkazu inicioval založenia Nadácie M.R. Štefánika, ktorej bol vyše 20 rokov aktívnym a potom čestným predsedom. Prof. Fuska mal podiel na rekonštrukcii mohyly na Bradle a revitalizácii jej okolia. Osobne sa zaslúžil o obnovenie pamätníka generála Štefánika v Bratislave pred novým Národným divadlom. Pamätník bol odhalený v roku 2009. Profesor Fuska inicioval umiestnenie pamätnej tabule M.R. Štefánika v budove rektorátu STU v Bratislave a Technickej univerzity v Košiciach, kde v roku 1937 bola zriadená Vysoká škola technická M.R.Štefánika, ktorej pokračovateľkou je Slovenská technická univerzita v Bratislave. Nie je tu priestor na vymenovanie všetkých projektov na ktorých pracoval.
Profesor Ján Fuska odišiel po splnení mnohých svojich plánov, ale zanechal odkaz pre nasledovníkov: „Myslím si, že askéza.....rovnako vo výrobe ako v aplikácii chemických látok má opodstatnenie, ale ekologickú krízu, ku ktorej chémia prispieva to nevyrieši. V tomto smere základný faktor je človek sám. Človek, ktorý má zmysel (i záujem) pre dodržiavanie etických a humánnych noriem“.
