Orientovanie pedagogickej a vedeckovýskumnej práce pôvodného Oddelenia organickej technológie (pred r. 2006 katedry) bolo pomerne široké. Začínalo sa zameraním na farmaceutickú technológiu a makromolekulové látky prírodné i syntetické - a na ich spracovanie, neskôr bol väčší dôraz na organickú technológiu a petrochémiu. Významný je prínos prof. Gašperíka, ktorý sa venoval inhibícii voľných radikálov, čo vyústilo k prvému objavu registrovanému na Slovensku (poradové číslo 9. v Československu). Tento objav z roku 1977 nesie názov „Rozdielne vplyvy karcinogénov a nekarcinogénov na priebeh modelovej reakcie s radikálovým mechanizmom“. Po odčlenení oddelenia plastických látok v roku 1964 sa zvýšil dôraz na petrochémiu, čo sa prejavilo aj zriadením detašovaného pracoviska vo Výskumnom ústave pre petrochémiu v Novákoch, ktoré fungovalo do roku 1992. Postupne sa zvyšovala orientácia aj na syntézu nových látok typu chemických špecialít, vrátane biologicky aktívnych látok, až po súčasné systémové zameranie vedeckovýskumnej činnosti, najmä na katalytické procesy, t. j. vývoj nových katalyzátorov; ich charakterizáciu, testovanie pri ekoIogizácii procesov a technologickú aplikáciu. Z úspešných riešení z minulých rokov si pozornosť zaslúžia nové biologicky aktívne látky na báze izokyanátov a tiouracilov, syntetické vonné látky, medziprodukty pre vitamíny, produkty katalytickej oxidácie uhľovodíkov, alkoholov a amínov molekulovým kyslíkom, štúdium dezaktivácie katalyzátorov, sírne urýchľovače vulkanizácie gumárenských výrobkov, antidegradanty na báze dusíkových látok a ďalšie. Od roku 1994 bola celá riešiteľská kapacita katedry sústredená do projektov zameraných na katalytické procesy. Z hľadiska procesov a materiálov sa v rámci projektov riešili procesy oxidácie, hydrogenácie, nitrozácie, hydrolýzy, esterifikácie a alkylácie. Pozornosť bola a stále je upriamená na katalytické systémy s kovovými a oxidovými katalyzátormi na rôznych nosičoch ako aktívne uhlie, kremelina, uhličitany, funkcionalizované organické polyméry, katalýza na zeolitoch a hydrotalkitoch. Výsledky výskumu boli premietnuté aj do spolupráce s praxou, pracovníci sa podieľali na intenzifikácii a nových technológiách výroby e-kaprolaktámu, benzotiazolových urýchľovačov vulkanizácie, výroby 4-amínodifenylamínu a amínodifenylamínových antiozonatov a iné. V ostatnom období (cca od roku 2010) je veľká pozornosť a zameranie projektov na transformácie surovín aj z obnoviteľných zdrojov. Oproti minulosti je zvýšený dôraz na komplexné štúdium katalyzátorov a katalyzovaných procesov, s analýzou javov na nano až atomárnej a molekulovej úrovni, uvažovanie skutočnej reakčnej kinetiky, transport látky a tepla. Takýto prístup umožňuje väčšie zovšeobecnenie výsledkov a lepší základ na zväčšovanie mierky procesov. Tým sa vytvárajú podmienky na spoluprácu s výrobnými podnikmi a so zahraničím. Popri výrobných technologických aspektoch je veľký dôraz na ekológiu, ako aj na trvalo udržateľný rozvoj technológie, novšie aj na procesy s cirkulárnou ekonomikou. Vedeckovýskumná aktivita pracovníkov Oddelenia organickej technológie je dokumentovaná stovkami publikovaných prác (z toho väčšina v zahraničných časopisoch), prednášok, vývesiek a patentov.
Katedra organickej technológie sa od svojho vzniku vyznačovala širokou spoluprácou s priemyselnou praxou a výskumnými ústavmi. Počas celého obdobia svojej existencie Katedra organickej technológie spolupracovala s mnohými zahraničnými univerzitami a organizáciami. Príkladom sú VŠCHT Praha, Univerzita v Padove, Technická univerzita vo Viedni, ENSCM Montpelier a ďalšie. Významná spolupráca bola aj s priemyselnými podnikmi ako je Slovnaft Bratislava, Duslo Šaľa, Chemko Strážske, NCHZ Nováky, Slovakofarma Holohovec, Biotika Slovenská Ľupča. Dokumentuje to rad významných patentov, stáže pracovníkov, publikačná aktivita so spolupracovníkmi zo zahraničia a viaceré získané medzinárodné projekty.
Vedecko-výskumná orientácia bývalého Oddelenia technológie ropy a petrochémie (do r. 2006 samostatnej katedry) smerovala do oblasti petrochémie a katalýzy. Oblasť termických premien bola a je zameraná petrochemicky na štúdium kinetiky a mechanizmu pyrolýzy individuálnych uhľovodíkov na žiadané alkény a aromáty. Výskumné práce na oddelení sa v súčasnosti zameriavajú na štúdium pyrolýzy a kopyrolýzy často netypických uhľovodíkových frakcií s odpadovými polymérmi za účelom získania petrochemikálií, benzínov a motorových náft. Uplatňuje sa aj kombinácia termického a následne katalytického rozkladu plastických látok, predovšetkým polyolefínov. Ako kyslé katalyzátory sa študujú prírodné aj syntetické zeolity. Výskum sa zameriava na získavanie uhľovodíkových frakcií pre petrochémiu ako aj pre palivársku oblasť.
Riešili sa problémy využitia odpadových polymérov, gumovej drviny, modifikátorov a odpadových olejov v asfaltových kompozíciách. Hľadali sa korelácie medzi zložením a úžitkovými vlastnosťami sústav asfalt - polymér - odpadový olej. Na základe sledovania vplyvov štruktúry rôznych typov polymérov a gumovej drviny na modifikačné vlastnosti v zmesiach s asfaltmi sa posúdili možnosti využitia odpadových polymérov a gumovej drviny. Overili sa možnosti použitia kombinácií odpadových polymérov a gumovej drviny spolu so styrén-butadién-styrénovými kaučukmi a etylén-vinylacetátovými kopolymérmi. Sledovali sa možnosti využitia opotrebovaných olejov, ktoré bolo zamerané na prípravu fluxačných činidiel používaných vo výrobe oxidovaných asfaltov.
V súvislosti s katalytickými procesmi sa na tejto časti oddelenia trvalo venovala pozornosť katalyzátorom a adsorbentom najmä na báze zeolitov, v minulosti aj prírodných a v súčasnosti predovšetkým syntetických. Študovali sa možnosti aplikácie zeolitových katalyzátorov pri alkylácii aromátov lineárnymi alfa-olefínmi C12 – C18, ako aj pri premene odpadových uhľovodíkových frakcií, plastov a rastlinných olejov na motorové palivá v procese FCC. V súčasnosti sa výskum orientuje na možnosti spracovania rôznych foriem biomasy na pokročilé biopalivá a cenné petrochemikálie využitím heterogénnych katalyzátorov na báze syntetických zeolitov a hydrotalkitov. Ako obnoviteľné zdroje surovín sa študujú rastlinné oleje z nepotravinárskych rastlín (ľaničník siaty) a lignín z parnej explózie fytomasy.
Bývalá Katedra technológie ropy a petrochémie spolupracovala na grantových projektoch s univerzitou v Calgary, v aplikovanom výskume sa podieľala na viacerých projektoch slovenských podnikov a v zahraničnej spolupráci sa zameriavala na univerzitné pracoviská v Českej republike, Kanade, vo Francúzsku a Fínsku. K významným aktivitám na výmenu vedomostí a skúseností z oblasti katalytických procesov patrí spoluorganizovanie (s Českom, Rakúskom, Maďarskom a Poľskom) Panónskych medzinárodných katalytických sympózií od roku 1991, na ktorých pracovníci oddelenia (predtým oboch katedier) prezentovali doteraz viac ako 200 prednášok ·a vývesiek. Veľký dôraz je kladený na účasť a prezentovanie mladých výskumníkov a doktorandov.
Aj vďaka rutinnému využívaniu výpočtovej techniky sa od roku 1980 výrazne posilnil chemicko-inžiniersky profil materských katedier a následne spojeného oddelenia. V 80. rokoch minulého storočia sa katedry začali profilovať vyváženým spôsobom v smere vývoja nových, najmä katalytických postupov a návrhu technologických zariadení na realizáciu týchto postupov. Nové trendy vo výskume a vývoji chemických technológií boli premietnuté do pedagogického procesu zavedením nových predmetov ako sú „Nanomateriály v chemickej technológii“ a „Nanoštruktúrované katalyzátory“. V súčasnosti sa OOTKaR zameriava na vývoj ekologicky bezpečných procesov výroby organických látok, najmä chemických špecialít s využitím moderných katalytických postupov a obnoviteľných zdrojov surovín.
Bohaté dlhoročné skúsenosti z oblasti modifikácie, charakterizácie a aplikácie zeolitov viedli v r.2002 k založeniu Odbornej skupiny pre zeolity, ktorej predseda Doc. Hudec je súčasne zástupcom Slovenska vo FEZA (Federation of European Zeolite Association), a podieľa sa na organizovaní Európskych FEZA-konferencií každé 3 roky. V tejto časti oddelenia sa venuje pozornosť aj syntézam mezopórových molekulových sít typu MCM-41 a MCM-48, ako aj hierarchicky - štruktúrovaným zeolitom ZSM-5, čo smeruje k zvyšovaniu účinnosti mikropórových katalyzátorov zásluhou zlepšovania vnútornej difúzie.
Silné zameranie na katalytické procesy je premietnuté aj do členstva v Európskej federácii katalytických spoločností (EFCATS) a do Medzinárodnej asociácie katalytických spoločností (IACS). Do r. 2019 katalytickú skupinu na Slovensku zastupoval, a prácu v týchto spoločnostiach, vykonával prof. Ing. Milan Hronec, PhD. V súčasnosti, v oboch týchto organizáciách je zástupcom za Slovensko doc. Ing. Milan Králik, PhD.
